Príbeh (ne)dámy

Irónia osudu. Nový rok sa začal priam fascinujúco . Oslávený s ľuďmi, ktorých priam milujem. Ľudia , ktorí pre mňa znamenajú veľa. Hlavne ten jeden. Ten o ktorom snívam noci dni. Síce nie . Celé mesiace som sa presviedčala o tom, že je to úplne irelevantné a pritom v kútiku srdcu tam bol len on jediný . Konečne sa správal ako ozajstný chlap. Forma či len chvíľkové pominutie zmyslov ? Neviem . Mňa za ten čas naplnil toľkou energiou , že mi jej bude stačiť minimálne do leta. Zaspávať vedľa neho bol pre mňa ten najkrajší pocit . Tri noci za sebou. Ešte stále mi chýba jeho dotyk , pohladenie, objatie. To všetko. On. No nemôžem dať najavo , že to tak je. Bez pocitu vinu. Ja taká silná osoba plná emócii, ktoré v sebe skrývam sa nemôžem prejaviť ako nejaká citlivka , naivka .Stále ma napĺňa tá láska. Možno nebola čisto úprimná , možno bola podporovaná nejakým tým alkoholom, ale napriek všetkému to stálo za to. Klamaná , plačúca ale vždy s vierou s tým, že raz bude môj. Plná nenávisti a zároveň naplnená láskou . Hlúpa ? Nie. Len veriaca v to , že raz to príde.
Ako tak ide deň za dňom a vo mne sa prebúdza zas tá istá samota sa pýtam či to má nejaký zmysel. Väčšina ľudí by to už dávno vzdala, ale mne sa ešte nechce vzdať sa. Nieže sa mi nechce, ale nechcem sa vzdať. Cítim to, že niekedy raz to príde a všetko to čo som dávala sa mi dvojnásobne vráti. Možno som naivná . Možno len priveľmi milujem , ale je tam aj možnosť, že nič nie je len tak a ono to naozaj príde. Ľudia si každým dňom uvedomujú hodnoty a určujú priority. Každým rokom sa to mení . Menia sa ľudia s ktorými trávime čas. Menia sa názory na ľudí s ktorými pracujeme. Mení sa všetko, ale stále ostáva to jedno. No aspoň vo mne teda určite. Možno blúznim , možno je to len paranoja .
Príbeh, ktorý už každého omrzel a nebaví ho . Iba ja som tá , ktorá sa v ňom neustále vyžíva. Vraj je to len preto , že som iba raz v živote nedosiahla to , čo som chcela. Nedokončený cieľ. Problém je však v tom, že pre mňa to nikdy nebol cieľ. Pre mňa to bolo potešenie, radosť, láska , pochopenie , súdržnosť , viera , čaro a takto by som dokázala menovať ďalších x y vecí, ktoré stáli za to. Samozrejme ako v každom živote i slzy, trápenia , sklamania, bolesť . Dnes ako som tak rozmýšľala nad paradoxom toho, že je okolo mňa toľko iných chlapov , ktorí by dali všetko preto aby som im ich city opätovala , som si uvedomila, že to nie je len tak. A ako sa hovorí v jednej piesni je pre mňa pravdou to, že ten ktorý ťa trápi nevolá a ten čo ho máš na háku ťa otravuje dokola. A ani Google by nedefinoval lásku tak dobre ako ja . Spojitosť x y vecí , ktoré musia do seba zapadnúť ako puzzle medzi dvoma ľuďmi súčasne. Aj pri skladaní puzzle nemôžeme pomiešať puzzle budovy s puzzle zvieraťa. Možno pri rovnakom pozadí by sme sa v niektorých bodoch zhodli , ale nikdy by sme nedokončili naše dielo dokonca.
Ak veľa ľúbiš , málo vidíš realitu nechcenú.