Príbeh (ne)dámy

Vysušené miestečko na ľavom lakti. Pravdepodobne som si odrela ruku niekde o lavicu v škole. Prešlo pár dní a vedľa toho sa objavilo nové vysušené miestečko. Žiaden stres. Všimla si to stará mama, ktorá robí vždy z miniatúrneho komára obrovitánskeho somára. 
Mojej starej mame sa však ústa nezatvoria. Musí dosiahnuť svoje. Na jej želanie som išla ku kožnému lekárovi. Pár vyšetrení, histologia, odber krvi a daná diagnoza. PSORIÁZA.
Nikdy som také niečo nepočula. Nevedela som, že niečo také existuje. Prišla som domov a hneď som si to, ako sa hovorí ,, vygooglila,, . Niečo strašné. Prišlo mi ľúto psoriatikov. Stále to bolo horšie a horšie a začala som si uvedomovať, že ja patrím k nim. Áno, som jedna z nich. Dve červené bodky sa prepracovali až do jednej velkej pliagy v mojom živote.
Ak si do Google naťukate pojem psoriáza dozviete sa akurát to, že psoriáza je chronické zápalové ochorenie celého organizmu, ktoré sa viditeľne prejavuje na koži. Nedá sa vyliečiť. Nie je ani nákazlivé. Ľudia to nevedia. Začalo sa mi rozširovať po rukách a na nohách. Dalo sa to zvládnuť. Bola zima, nik si to veľmi nevšímal. Používala som maste, krémy. Vyskúšala som kúpele v morskej soli, bahno, špeciálnu kozmetiku, vitamíny na imunitu, liečivé oleje. Stále nič.
Pred letom sa mi to rozšírilo po hrudi, celom bruchu. Každý deň sa to mení. Premenlivá aké počasie. Olupuje sa to, červená to, bledne to. Je to lepšie ako nejaké internetové noviny. Toľko zmien nenájdete ani v správach. Plný šuflík lekárskych správ. Na každom jednom pri kolonke diagnoza- Psoriasis vulgaris.
Prišlo leto. Kúpaliska.Tie pohľady sa nedajú zniesť. Priznám sa milujem leto. Milujem opaľovanie. V lete som vždy tmavá ako čokoláda. Milujem, keď mi niekto hovoril, že som pekne opálená. Vždy som si ten pocit užívala naplno. Teraz som možno tmavá ako čokoláda, ale s bielymi, červenými či hocakými bodkami. Ideme k moru. Vraj to pomáha. Ale kto tomu má uveriť?