Vraj každý vie definovať slovo pocit. Určite nie! Toto je odpoveď s ktorou sa stretávam vo svojom živote každý deň. Touto odpoveďou zatváram dvere možnostiam, ktoré by možno znamenali nejakú tú zmenu , možno nejaké to potešenie a možno len trápenie . Miestami rozmýšľam nad tým, že si kúpim z nejakej tej klamlivej stránky nejakú tú veštiacu guľu , ktorá mi bude odpovedať na moje otázky. Len škoda, že vždy by som sa jej svoje tajné otázky pýtala dovtedy, kým by mi nepovedala to, čo naozaj chcem . Tak potom prečo sa pýtam ? Nik nevie.
Vrátim sa k tomu pocitu . Momentálne všade vo vzduchu , v televízií a vo všetkých možných životných situáciach cítiť leto . I na ulici – kde som sa už stretla s prvými odvážlivcami v žabkách a samozrejme bez trička (táto myšlienka nie je moja, priznávam). Klasika. Napriek tomu je iná ako minulý rok. Tak som si v hlave prehrala celý minulý rok. Miestami mi bolo do plaču , inde som sa zas hanbila a taktiež mi niektoré situácie vyčarili úsmev na tvári . Len škoda, že práve tie trvali tak krátko. No napriek tomu sa zmenilo všetko, ale nemám odvahu odhadnúť či k lepšiemu alebo k horšiemu . Do svojho zoznamu ,, Čo spraviť pred smrťou ,, pribudlo pár kravín , ktoré nikdy v živote nedosiahnem a o pár mesiacov pre mňa nebudú mať žiadnu hodnotu . Tak isto ako i ekonomika, aj ja mám krátkodobé i dlhodobé ciele. Žiaľ , veľa som ich v živote nedosiahla .
Každý deň snívam o niečom inom . Každý mesiac cítim náklonnosť k niekomu inému a každý deň mám inú náladu . Som predsa žena. Raz si chodím ulicou s úsmevom na tvári a na druhý deň zaspávam so slzami v očiach len z toho dôvodu, že som nemala svoj deň. Niekedy mi stačí aj 24 hodín. Jedna múdra žena mi raz povedala, že dôležité je mať vždy chladnú hlavu a všetko spracovať. Vždy . V sne , v realite, či hocikde inde a čakať kedy náš žienky bude v náručí držať ten správny chlap. Otázne je, ale kedy. Nie žeby som Vám nepriala, ale myslím si, že sa toho minimálne väčšina z nás nedožije . To treba mať jednoducho šťastie. Nie také chvíľkové ako na maturite, ale také dlhodobejšie. Lenže sú dni, keď sa jednoducho nedarí.
Na internete som už x-krát narazila na články ako nájsť toho pravého , ako spoznať či to je ten pravý , má tento vzťah zmysel, čo robiť po rozchode , ako ho uspokojiť, 5 naj častejších chýb, ktoré robíme na prvom rande , ísť s ním do manželstva alebo nie a ďalších niekoľko stoviek doslova sprostostí . Nejaká tá zakomplexovaná žena , možno i chlap mi vysvetľuje ako si mám uloviť chlapa svojich snov ? Mám vyžarovať nadšenie, prejavovať záujem , nebáť sa povedať svoj názor , nepodceňovať silu dotykov, byť si vedomá svojho tela a nebyť chlapom posadnutá ? A už aj pre-kliknem sa k 11 znakom, že ma môj partner miluje. Nenávidím tieto články, ale stále si ich čítam . Nemám rada horoskopy a predsa v nich verím (ale len ak mi praje niečo pozitívne , takže len keď mi to vyhovuje!). A tele-novely či romantické filmy? Reklamy o zaľúbených párikoch alebo pridávanie zaľúbených fotografií na sociálnych sieťach ? No fuj . Zakázala by som to ! Tieto veci nám dávajú nádeje , ktoré nám realita berie .
Je pravda, že momentálne vyzerám ako frigidná , podceňovaná žena , ktorá stratila vieru v lásku a v nejaké to zaľúbenie do nejakého toho princa na bielom koni a že žiarlim na fotky pridávané na sociálnej sieti z rôznych výletov zaľúbených párov. Nie, len ma to mrzí. Nemám nikoho kto by prišiel za mnou a obdaroval by ma niečim nemateriálnym . Hoc len objatím , nejakým tým pekným slovom. Netreba mi večere v štvorhviezdičkovom hoteli , wellness pobyty v Tatrách (aj keď nenamietala by som!) . Chcela by som len tak niekoho mať pri sebe, niekoho na koho sa môžem obrátiť .
Zamýšľam sa tak trochu nad tým či má vôbec tento článok nejaký zmysel ? Na strednej by som od slovenčinárky dostala prednášku o tom, že všetko musí mať hlavu a pätu a tak isto by som aj ja mala dať tomuto článku hlavu a pätu .Ale prečo ? Nič nemá ani hlavu , ani pätu . Už vôbec nie život. Ani ten môj , ani ten tvoj . Pravdu ? Aj tak mi je to jedno. Cítim sa ako na spovedi a je mi oveľa lepšie . Tento článok dám prečítať možno jednej alebo dvom osobám z môjho okolia. Zvyšok ma poznať nebude , tak prečo by ma to malo trápiť ? Dôležitejšie je to , že sa cítim fakt naozaj lepšie. Mimika mojej tváre pri písaní tohto článku sa podobá jedeniu poriadne kyslých citrónov spojených s prekrúcaním očí pri hádke s našimi.
A na záver by som povedala asi len jedno. Majte sa dobre, verte v dobré a všetko bude v poriadku . My ženy milujme chlapov(čo by sme bez nich predsa robili?). A spoločne verme v to, že raz každá z nás stretne toho princa na bielom koni . Možno to bude i kôň na bielom princovi . Nik nevie. Zmýšľanie opačného pohlavia nie je vždy veľmi rozumné, ťažko mu pochopiť. Bez urážky chlapi.Tak pekný deň prajem ženy, aj Vám vy naši princovia ! <3