Nepomáhali mastičky. Každý mesiac kontroly u kožného. Doktori sa vyhovárali na fokusy. Zápal v tele? Ďalšie vyšetrenia. Pripomínalo mi to hru na schovávačku. Kde je ten zápal? Nakoniec jediný zápal našli v mandliach. Nedivila som sa tu. Od detstva som mala stále angíny. Za posledný rok ich počet narástol na číslo 4. Sympatický doktor mi hneď navrhol, aby som si ich dala vybrať. Súhlasila som. Dohodli sme si termín a netrpezlivo sme čakali na deň D.
Objednaná som bola na 2.mája 2012, ale neprialo mi . Pravdepodobne som na to nebola ešte psychicky pripravená. Ochorela som týžden pred operáciou. Trošku ma to mrzí. Momentálne by som mala už dávno potom. Nevadí. Mamka telefonovala, aby mi zmenila termín. Moj deň D sa presunul o pár mesiacov.Do nemocnice som sa mala dostaviť 26.augusta 2012 a na druhý deň mala byť operácia. Nesmela som byť za posledné dva týždne chorá. Nesmela som brať žiadne lieky, antikoncepciu,atď.
Blížil sa ten deň. Chodila som po predoperačných vyšetreniach.Ako prvé som navštívila svoju obvodnú lekárku. Tá mi zobrala krv a poslala ma kardiologické vyšetrenie.Pred operáciou som ešte musela absolvovať predanesteziologické vyšetrenie. Začínala som mať stresy. Bála som sa. čítala som si diskusie na internete. Každý sa sťažoval, aké to je strašné. Tento článok píšem preto, aby sa ľudia pred takouto operáciu veľmi nebáli. Diskusie na internete ma vystrašili ešte viac. Chcela som ochorieť a zas si preložiť termín, ale na druhej strane som to už chcela mať za sebou.
Bol 26.august. Nástup do nemocnice mal byť do 13:00. Vstala som veľmi skoro. To doobedie trvalo celú večnosť. Nastúpila som do nemocnice. Samé papierovačky. Na izbe som bola s dievčaťom, ktorej sa rana otvorila po dvoch týždnoch. Ďalšia moja spolubývajúca bola na tom tak isto ako ja. Nebála som sa sama, ale báli sme sa dve.Celý ten deň išiel strašne pomaly. Križovky, knihy a nuda. Sestra nám odporučila aby sme pili veľa vody. O šiestej ľahkú večeru a do polnoci príjmať tekutiny a potom nič.
O pol 6 sme mali budíček, aby sme si natiahli také tie punčocháče.Spali sme ďalej. Bola som v poradí tretia. Bála som sa, ale vedela som, že sa tomu už nevyhnem. Chcela som to mať za sebou. Sestra mi doniesla náladovku. Po pravde nič to veľmi somnou neurobila. Akúrat mi ťahalo kútiky a to bolo asi všetko. Pár minút na to prišiel po mna ošetrovateľ.Mala som sa vyzliecť a ľahnúť si na ložko a schovať sa pod paplon. Vtedy som ešte len začala stresovať. Triasli sa mi ruky. Začala som plakať. Odniesol ma ku operačnej sále. Stále som plakala. Doktori ma ukľudnovali, že nemám plakať. Bolo to milé. Oznámili mi, že páč minút musím ešte počkať.
Prišiel môj čas. Presunula som sa na operačnú sálu. Ľahla som si a pichli mi infúziu.Pripútali ma, aby som im náhodou neutiekla. Potom mi oznámili, že zachvíľu zaspím. Zrazu som zacítila v ustách niečo ako plyn. A ďalej Vám už nepoviem nič. Neviem, ako to celé prebiehalo. Vyberali mi krčné aj nosné madnle.
Zobudila som sa pred operačnou sálou. Bola som úplne mimo. Pľula som krv. Z nosa mi tiekla krv. Nevedela som chvíľu ani to, kde som. Nemala som šajnu. Ošetrovateľ ma odniesol na izbu. hneď som zaspala. Dostala som infúzie proti bolesti.Pár hodín na to som sa zobudila. Cítila som sa celkom fajn. Nebolelo to. Prvé dve hodiny som nemohla príjmať tekutiny a prvý deň ani stravu. Celý deň som preležala a prespala.
Na druhý deň to bolo lepšie. Na raňajky sme dostali niečo ako zmixovaný banán, bielu kávu a piškoty. Mala som chuť na pizzu, ale radšej som tieto myšlienky odkladala na bok. Na obed som dostala zmixované kuracie mäso a zemiakovu kašu. Mohli sme jesť len krupicovitú a tekutú stravu. V nemocnici som mala byť 3 noci. Jedna noc pred operáciou a dve noci po operácii. Nebolelo to. Chcela som ísť už domov. Mala som dobrú starostlivosť.
Prišla som domov. Nemala som sa zdržiavať na slnku, jesť tekutú stravu minimálne týždenˇmn a vyhýbať sa spoločnosti. Odporúčam Vám nechodiť na prechádzky. Na druhý deň po prepustení som išla na 20 minút von a začalo to strašne bolieť. V nemocnici to nebolelo, ale doma sa to miestami nedalo vydržať. Najlepšie proti bolesti je na striedačku Flector Rapid a Algifen Neo. Netreba sa však predávkova´t. Radšej vydržať tú bolesť, pretože potom to bolí ešte viac keď vyprchajú lieky.
Momentálne som tretí deň po prepustení z nemocnice a piaty deň po operácii. Stále to bolí, ale viem už v noci spať. Bolí to, ale nie je to až také hrozné. Myslím si, že je lepšie vybrať si mandle a ma´t možno raz za dva roky zápal priedušiek ako 4-krát do roka angínu. Stravujem sa dosť biedne, ale stále som hladná. Slepačia polievka, paradajková polievka a hlavne nezabudnite piť veľa vody. Vtedy to bolí menej a rýchlo to prejde. Rýchlo sa to vtedy hojí. Odporúčam medzi jogurtami Pribináčka. Z iných jogurtov sa mi robia hlieny, ale Pribináček sa dá zniesť. Druhá možnosť je aj Monte. Pijem aj repíkový čaj. Len chcem aby to už prestaloo. Odporúčam aj také niečo ako zemiakový prívarok. Môžem jesť vlastne všetko, ale pomleté.
Už teraz sa teším na to ako si dám pizzu s kuracím mäsom, kukuricou, šunkou a syrom. Chcem povzbudiť všetkých, aby sa toho nebáli. Nie je to nič strašné. Bolí to, ale niekedy mám pocit , že to je lepšie ako angína. Iba to bolí trochu dlhšie. Treba hlavna dávať pozor aby sa to nepoškodilo a kloktať po každom jedle s harmančekovým čajom. Držím palce.